Ako smernica o energetickej hospodárnosti budov súvisí so Zelenou dohodou?

Európska únia vytvorila strategický program na riešenie zmeny klímy a transformáciu európskeho hospodárstva na klimaticky neutrálnu, ekologickú a spravodlivú spoločnosť. Európsky právny predpis v oblasti klímy (2021) právne zaväzuje EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Európske budovy predstavujú 40 % spotrebovanej energie a 36 % priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov súvisiacich s energiou. Energetická kríza zároveň ukázala, že je dôležité začať masívnu vlnu obnov európskych budov s cieľom znížiť účty spotrebiteľov za energiu a zmierniť energetickú chudobu. Na dosiahnutie týchto cieľov musela EÚ zrevidovať hlavný stavebný zákon, smernicu o energetickej hospodárnosti budov a ďalšie oblasti, aby ich zosúladila s novými ambíciami.

Po dvoch rokoch diskusií dosiahli inštitúcie EÚ (Európsky parlament, Komisia a Rada) v decembri 2023 kompromis v súvislosti so smernicou, ktorú v marci a apríli 2024 úradne schválili Európsky parlament a Rada ministrov pre životné prostredie a 8. mája 2024 uverejnili v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty EÚ budú teraz musieť smernicu začať uplatňovať do konca mája 2026 (s výnimkou prípadov, keď sú pre ustanovenia uvedené iné osobitné termíny). 

Aký je plán v súvislosti s fosílnymi palivami?

Zastavenie dotácií a postupné vyraďovanie

Dotácie na samostatné kotly používajúce fosílne palivá budú od roku 2025 zakázané.

Členské štáty EÚ musia uviesť, ako budú dekarbonizovať vykurovacie systémy s cieľom do roku 2040 postupne vyradiť fosílne palivá z vykurovania a chladenia. Tým sa na úrovni EÚ vytvára jasný právny základ pre členské štáty, aby stanovili požiadavky na zdroje tepla, druh používaného paliva alebo minimálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov potrebnej na vykurovanie. 

Všetky budovy s nulovými emisiami do roku 2050

Cieľom je do roku 2050 dosiahnuť, aby bol celý európsky fond budov bez emisií, tzv. budovy s nulovými emisiami, pričom sa stanovujú aj priebežné ciele:

• <span style="font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-alternates: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-feature-settings: normal; font-variation-settings: normal; font-variant-position: normal; font-stretch: normal; font-size: 7pt; line-height: normal; font-family: "Times New Roman";">       Od roku 2028: Všetky nové budovy vo vlastníctve verejných subjektov by mali byť budovami s nulovými emisiami.
•   <span style="font-family: "Times New Roman"; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-alternates: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-feature-settings: normal; font-variation-settings: normal; font-variant-position: normal; font-stretch: normal; font-size: 7pt; line-height: normal;">          Od roku 2030: Všetky nové budovy – v súkromnom aj verejnom vlastníctve – by mali byť budovami s nulovými emisiami.
• <span style="font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-alternates: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-feature-settings: normal; font-variation-settings: normal; font-variant-position: normal; font-stretch: normal; font-size: 7pt; line-height: normal; font-family: "Times New Roman";">            2040: Členské štáty stanovia ďalšie priebežné ciele pre existujúce budovy na vnútroštátnej úrovni vo svojich vnútroštátnych plánoch obnovy budov.

Ako sa bude podporovať obnova?

Minimálne normy energetickej hospodárnosti

Každý členský štát bude musieť prijať vlastné národné trajektórie na zníženie priemernej spotreby primárnej energie vo fonde obytných budov: 

1.        16 % do roku 2030 (v porovnaní s úrovňou v roku 2020),
2.          20 – 22 % do roku 2035 (v porovnaní s úrovňou v roku 2020).

    Aby sa zabezpečila postupná obnova najhorších budov v EÚ, v smernici o energetickej hospodárnosti budov sa stanovuje, že aspoň 55 % zníženia priemernej spotreby primárnej energie by malo pochádzať z obnovy 43 % najhorších budov v každej krajine. Finančné stimuly na obnovu sa prioritne zameriavajú na zraniteľné domácnosti, osoby postihnuté energetickou chudobou a osoby žijúce v sociálnych bytoch.

V prípade nebytových budov by postupné zlepšovanie malo viesť k obnove aspoň 16 % budov s najhoršími parametrami do roku 2030 a 26 % takýchto budov do roku 2033. Sú zavedené výnimky pre určité kategórie budov s cieľom prispôsobiť sa vnútroštátnemu fondu budov. 

Tepelné čerpadlá ako riešenie?

Úloha tepelných čerpadiel

Väčšinu energie v EÚ (80 %) spotrebujú domácnosti na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej úžitkovej vody. Preto, aby sa Európa stala odolnejšou, je potrebné obnoviť budovy EÚ, pričom sa očakáva, že tepelné čerpadlá sa stanú rozšíreným riešením pre nové aj existujúce budovy.

Tepelné čerpadlá sa líšia od bežných vykurovacích systémov, ako sú kotly a pece na plyn, pretože pri vykurovaní nespaľujú fosílne palivá a na prevádzku systému potrebujú len elektrickú energiu. Tepelné čerpadlá sú energeticky účinnejšie ako kotly, znižujú účty za energiu a výrazne znižujú emisie CO2. Okrem toho majú tepelné čerpadlá výhody, ako je univerzálnosť inštalácie, kompaktnosť a väčšia šetrnosť k životnému prostrediu, vďaka čomu predstavujú atraktívnu voľbu na nahradenie kotlov na domáce aj komerčné použitie. 

Spoločnosť Panasonic je pripravená prispieť k udržateľnejšiemu fondu budov

Vysokoúčinné a udržateľné vykurovacie a chladiace riešenia, ktoré poskytuje spoločnosť Panasonic, sú základným, ba dokonca nevyhnutným prvkom tohto prechodu. Nielen do roku 2050, ale aj na dosiahnutie priebežných cieľov už do roku 2030 a 2040.

Tieto dôležité politické signály potvrdzujú záväzok spoločnosti Panasonic investovať do pohodlných a udržateľných riešení pre obytné aj nebytové budovy, ktoré sa naďalej rozširujú. Ilustruje to nedávne uvedenie nového vysoko inovatívneho tepelného čerpadla vzduch – voda Aquarea T-CAP M Series. Jednu z najväčších prekážok v európskom fonde obytných budov v súčasnosti predstavujú viacbytové budovy.  Séria T-CAP M má výkony 20/25/30 kW a možno ju rozšíriť až na 300 kW. Je kompatibilná s existujúcimi radiátormi, vďaka čomu je vhodná na modernizáciu viacbytových budov, ako aj ľahkých komerčných budov. Dokáže vyrobiť 75 °C vykurovacej vody, a to aj pri vonkajšej teplote −15 °C.

Zariadenia poskytované spoločnosťou Panasonic zohrávajú dôležitú úlohu aj pri dekarbonizácii nebytových priestorov, najmä v komerčných budovách. Novo uvedené reverzibilné tepelné čerpadlo vzduch – voda, ECOi-W AQUA G-BLUE, posúva naše komerčné portfólio o ďalší krok vpred.

Inteligentné riešenia

Ďalším kľúčovým trendom je rozvoj systémov automatizácie budov, monitorovacích a ovládacích zariadení, ktoré umožňujú majiteľom, správcom, obyvateľom budov a spotrebiteľom získať väčší prehľad a lepšie sa zapojiť do prevádzky systémov vykurovania, chladenia, ventilácie a prípravy teplej úžitkovej vody, zohrať aktívnejšiu úlohu a zvýšiť pohodlie pre koncových používateľov. Spoločnosť Panasonic sa snaží neustále ponúkať rôzne prepojené riešenia a nedávno oznámila svoje partnerstvo so spoločnosťou tado°, nemeckým poskytovateľom riešení v oblasti energetického riadenia, s cieľom ešte viac posilniť túto činnosť.

Spoločnosť Panasonic ponúka širokú škálu vykurovacích a chladiacich zariadení pre bytové a nebytové budovy, ktoré sú nevyhnutné na umožnenie energetickej transformácie v budovách a splnenie cieľov Zelenej dohody, ktorých cieľom je odstrániť emisie uhlíka z európskeho fondu budov do roku 2050. Neustále investície spoločnosti Panasonic do inovácií a rastu portfólia sú dôkazom odhodlania a dôvery spoločnosti v dosiahnutie tohto cieľa.